Toxický stres alebo mentálna imunita - Resilience?

Aktualizováno: čvn 29

"Som v strese!" ako refrén počujeme od svojich kolegov, klientov alebo spolužiakov.

Fakt, že práca alebo štúdium spôsobuje stres a wellbeing, sú témy, ktoré stále častejšie zaznievajú v rozhovoroch klientov, priateľov a rodiny. Je prirodzené pociťovať určitú mieru napätia v situáciách, na ktorých nám záleží alebo tých, ktoré môžu mať dôležité následky. To, ako stresu podliehame ovplyvňuje naša aktuálna alebo navyknutá reakcia na vybrané podnety a ich vyhodnocovanie. Inak povedané - aká je úroveň našem "resilience", ktorú dokážeme kultivovať .


Ale čo je vlastne stres?

Stres je naša fyziologická odozva na hrozbu. Stres ako taký je náš priateľ. Pomôže nám zmobilizovať všetky možné zložky, aby sme nebezpečenstvu unikli. Rozbúcha sa nám srdce, rozšíria zreničky a nahromadí cukor v krvi, aby sme mohli reagovať na podnety. Tieto zmeny podliehajú aktivácii takzvanej sympatetickej nervovej sústavy (boj alebo únik) a hormónu kortizol v krvi.


Stres ale začne byť ‘mrškou’ z dlhodobého hľadiska. Naše telo nedokáže fungovať optimálne, keď má neustále aktivovanú sympatetickú nervovú sústavu a je nadopované kortizolom. V tomto stave nám nefungujú esenciálne telesné procesy ako trávenie, racionálne uvažovanie a spánok. Návyky a zdravé reakcie na stresové podnety definujú mieru našej tolerancie tzv. resilience.


Spoznávate niektoré tieto symptómy?


Štúdia z American Institute of Stress zverejňuje, že až 65% ľudí pociťujú zo svojej práce stres. Dokonca 34% tvrdí, že sa im kvôli pracovným ťažkostiam nedá v noci zaspať a 44% má starosti kvôli preťaženým očiam z displejov alebo bolesti krku a chrbta.

Ako zníženie stresu vašich zamestnancov pomôže vašej organizácii a jej zamestnávateľskej značke?


Ušlý zisk v USA absenciou wellbeing bol vyčíslený na neuveriteľných 300 biliónov USD, k čomu prispeli vynútené nemocenské dovolenky alebo lekárske vyšetrenia v spojitosti so stresom, znížená produktivita alebo nehody spôsobené vyčerpanými zamestnancami. Takisto dôležitou témou v oblasti stresu na pracovisku sú náklady na nahradenie ‘vyhorených’ alebo vystresovaných zamestnancov. Snáď už rozumiete prečo je vo vašom najlepšom záujme predísť chronickému stresu na pracovisku.


V tomto článku sa pozrieme na aspekty práce, ktoré boli identifikované ako hlavné prekážky pre wellbeing a hlavné spúšťače stresu. Vďaka nasledujúcim radám dokážete kultivovat resilience a nasmerovať svoj pracovný tím ku zníženiu hladiny kortizolu a zvýšeniu celkovej produktivity. Chcete wellbeing? Nech sa páči!


Komunikácia


Rozhovory, interakcie, gestá a konflikty. Každodenná práca nám prináša nespočetne veľa interakcii s kolegami, nadriadenými a zákazníkmi. Zlepšenie vzťahov prináša úľavu a schopnost oprieť sa o kolegov prináša pocit bezpečia, vďaka ktorému hladina kortizolu dramaticky klesá.


1. Spoznajte svojich kolegov a dôverujte si

Koľko krstných mien kolegov poznáte toľkokrát ste dobrým kolegom.

Zapamätanie si mien svojich kolegov je nesmierne dôležitá súčasť budovania spolupráce, aj ked sa môže zdať zbytočná. Osobný prístup ku kolegom a oslovenie ľudí menom naplní komunikáciu dôverou a zintímni vzájomný rozhovor, čím znížite šance že budete prípadné konflikty riešiť s inou - treťou osobou – napríklad aj poza chrbát svojho kolegu.


2. Vyvarujte sa ohováraniu svojich kolegov

Vo svojej praxi sa neustále stretávame so zamestnancami, ktorí svoje konflikty a nezhody ventilujú poza chrbát zapletenej osoby. Nech už sú dôvody na takýto prístup akékoľvek, ich výsledok je rovnaký – podkopáva sa jednotnosť kolektívu a brzdí sa progres tímových projektov kvôli hostilite zúčastnených.

Namiesto ohovárania pomimo daného kolegu, pokúste sa konflikt riešiť a ponechať iba medzi vami dvoma. Aj ked zo začiatku vám to pravdepodobne úzkosť neuhasí, časom zistíte že priama konfrontácia pri konfliktoch vám zníži celkový stres na pracovisku. Pokiaľ ste vedúci organizácie – zamyslite sa, ako by ste dokázali svojich zamestnancov inšpirovať, aby svoje nezhody riešili priamo a osobne.


3. ‘Keep in touch!’ - Udržujte kontakty

Je prirodzené vyhýbať sa vzťahom s ľuďmi, ktoré nám spôsobujú nervozitu alebo úzkosť. Je prirodzené obísť spoločenskú miestnosť, v ktorej práve sedí kolega, s ktorým máte príliš odlišné názory. Alebo sa nenápadne prešmyknúť okolo nadriadeného, keď ešte nemáte zadanie ukončené k spokojnosti oboch strán. No pravda je taká, že vyhýbanie sa konfrontácii je iba krátkodobou náplasťou pre nedorozumenia. Dlhodobo vyhýbanie iba znásobí nervozitu, ktorá vás viedla k takémuto prístupu, eskaluje nedorozumenia a podkope tímovú morálku.


Medziľudská komunikácia je ako sval – musí sa posilňovať k tomu, aby rástla. Čím viac budete komunikovať včasne a priamo, tým menšie nervy z toho budete mať. Štádia najúspešnejších pracovníkov prezradia, že sú to práve tí ľudia, ktorí dokážu efektívne komunikovať s ľuďmi, s ktorými sa ich názory rozchádzajú.


4. Komunikujte racionálne, s neutrálnym tónom

Používaním neutrálneho tonu pri komunikácii na pracovisku (na rozdiel od nahnevaného, stresujúceho alebo nervózneho) je tajný kľúč ku zníženiu nervozity a úzkosti v kolektíve. Nezhody sa riešia ľahšie, ak diskusiu začneme racionálnym zhodnotením svojho pohľadu na vec, ale nezabudnime sa aj opýtať druhej stany na ich perspektívu. Skúste do rozhovoru napríklad zaradiť frázy ako “Ako by sme daný problém mohli vyriešiť k spokojnosti oboch strán?” alebo “Poraďte mi, ako by sme tomuto konfliktu dokázali v budúcnosti predísť?”. Pár správne formulovaných slovíčok dokáže nesmierne uľahčiť medziľudské komunikáciu a riešenie konfliktov.

Pamätajte si – produktívny rozhovor neznamená povedať všetko, čo vám v emociálnej situácii príde na jazyk. Cieľom je dosiahnuť výsledok, s ktorým ste rozhovor začali.


Zodpovednosti


Ako správny líder alebo zamestnanec je dôležité pociťovať vysokú mieru zodpovednosti za kolektív, ktorý vediete, za ich výsledky a za splnenie stanovených cieľov. Dôležité je nenechať si zodpovednosti prerásť cez hlavu. Ako vravia bratia Briti – ‘Quality not Quantity’.


5. Nebojte sa požiadať o pomoc

Príliš často sa stáva že v napätej alebo hektickej situácii súhlasíte alebo sa prisľúbite na úlohu, s ktorou nemáte absolútne žiadne skúsenosti a neviete ako na ňu. V daných momentoch sa nebojte priznať si svoju pozíciu a poproste o pomoc niekoho skúsenejšieho v tej oblasti. Z dlhodobého hľadiska tak pomôžete nielen svojej úzkosti, ale aj sa naučíte nové zručnosti, ktoré sa vám zídu v budúcnosti.


6. Buďte si vedomí svojich schopností a času – naučte sa povedať ‘nie!’

Presne ako ľudia v strese často prijímajú väčšie výzvy, než ktoré sami zvládnu, takisto častejšie aj slúbia, že niečo stihnú v nereálnom časovom rozmedzí. Je stokrát lepšie niekomu nárovinu a v dostatočnom predstihu povedať, že niečo nestihnete do istého dátumu, než sa im musieť neskôr ospravedlňovať za omeškanie. Rozumiem, že nie každý deadline sa dá dohodnúť k spokojnosti oboch strán. No pokúste sa pracovať slušným tempom, tak aby vám blížiace sa deadliny nedvíhali hladinu kortizolu v krvi. Pod časovým tlakom je totiž väčšia chybovosť a nižšia vyťaženosť pracovného času.


Životný štýl

Keď už sme pri metódach zníženia stresu, nedá sa nespomenúť niekoľko zvykov, ktoré si dokážeme (musíme) ‘dopriať’ pre efektívnu prácu. Popri práci veľa z nás zabúda na svoju zdravú životosprávu. Pri snahe balancovať prácu, rodinu, financie a ešte k tomu aj svoje zdravie, je smutné že naše zdravie je často to posledné, na čo myslíme. Avšak uprednostnením svojho zdravia prispejete k zníženiu ostatným stresorov vo svojom živote a budete sa cítiť výborne (nielen) v práci.


Počas pandemie a zvýšenom čase pred obrazovkou si už aj sami uvedomujeme ako dokáže mať displej negatívny vplyv na naše fyzické, ale aj duševné zdravie. Nadbytok modrého svetla, najmä po večeroch, zvyšuje naše hladiny kortizolu (stresového hormónu) a tým pádom sa pri práci cítime vystresovanejší.

Skúste si každý večer stanoviť minimálne 30 minút, počas ktorých vypnete všetky displeje, sociálne média a televízor. Venujte sa radšej svojim blízkym, literatúre alebo vyskúšajte nejaké dychové a meditačné cvičenia, ktoré si v posledných mesiacoch získali toľkých fanúšikov.


2. Vyspite sa

Ďalšia aktuálna téma. Vo svojej praxi každý týždeň narazím na článok o dôležitosti spánku pre duševné zdravie a produktivitu. Často aj vidím, že klienti sa stavajú ku svojmu spánku zodpovednejšie ako v minulosti. No ani zďaleka ich nie je toľko, koľko by ich malo byť.


Vo svojej slávnej knihe ‘Why we sleep’ Andrew Walker vysvetľuje všetky dopady nedostatočného spánku. Málo spánku = zvýšený stres a aktivita sympatickej nervovej sústavy = znížená sústredenosť = znížená produktivita = návaly pracovných zadaní, ktoré nestíhate. A sme späť pri dôvode, prečo sme vlastne nespali.

Kvalitný spánok tiež závisí na ‘spánkovej hygiene’. Vaša cesta k ‘produktívnej’ noci môže začať už odmietnutím kávy o 16h alebo hovädzieho steaku o 18h. Koniec-koncov, či potrebujete 7 alebo 9 hodín spánku pre optimálne fungovanie, je už na vašom pocite. No neklamte sa tým, že nazývate svojich 4-hodinových šlofíkov (medzi 02:00 – 06:00) ako dostatočný spánok.


3. Využite svoj nárok na dovolenku

Firma ‘Full Contract’ v Denver investuje do svojich zamestnancov tým, že im prikáže

a aj zaplatí dovolenku. Pýtate sa prečo? Výhody dovolneky boli Prvý krát odpozorované v posledných desaťročiach, keď si zamestnávatelia všimli, že dovolenkári sú po návrate usilovnejší a plní energie.

A naozaj, podľa štúdie od Albert Solutions, dovolenkári majú pri návrate do práce 80% vyššiu produktivitu a o 40% zrýchlený reakčný čas, čo svedčí o prospešnosti času mimo pracovisko.


“Motiváciu a výkonnosť možno vylepšiť aj len 24 hodinovým voľnom,” tvrdí klinický psychológ Francine Lederer.

Áno, aj dobre strávený víkend sa počíta!


4. Zmeňte prostredie počas obednej pauzy

Štúdia vykonaná organizáciou TORK z roku 2018 zistila, že zamestnanci, ktorí si dopriali slušnú pauzu na obed boli v práci spokojnejší, produktívnejší a bolo pravdepodobnejšie, že by svoje zamestnanie odporučili ďalej.


Bohužiaľ, tiež zistili, že až 38% zamestnancov má pocit, že ak si doprajú obednú pauzu, budú posudzovaní ako ‘flákači’. Pokiaľ ste v situácii, kedy potrebujete vo svojom kolektíve zvýšiť produktivitu, stavte na pravidelné obedné pauzy. Skúste svojim zamestnancom ísť príkladom – využite svoj obed na šport, prechádzku, priateľský rozhovor alebo na chvíľku ticha a čas pre seba.


5. Ak máte psychoterapiu alebo mentálneho kouča ako súčasť firemných benefitov – nehanbíte sa ich využiť!





Vo väčšine prípadov pracovného stresu sa práca mentálneho kouča a psychoterapeuta prelína. Bohužiaľ termín ‘psychoterapeut’ nesie negatívne konotácie a preto iba málo ľudí využije takýto zamestnanecký benefit. Na rozdiel ‘kouč’ prináša pro-aktívny prístup

k problémom, a získal si teda popularitu v nadnárodných organizáciách.


Ich profesionálne rady vám dokážu pomôcť pri každodenných konfliktoch, v komunikácii o rodinných a priateľských vzťahoch a zvládaní stresových situácii. Komu by sa takáto ‘rada na mieru’ nehodila? Pokiaľ ste manažér, zvážte či nie je načase do firemných benefitov zaradiť aj mentálny koučing – zamestnávatelia, ktorí takéto služby poskytujú, sú zamestnancami hodnotení ako ohľaduplnejší, ich zamestnanci sú produktívnejší a majú znížené riziko vyhorenia.


Zdroje

Boyd, D. (2021). Workplace Stress - The American Institute of Stress. Retrieved 28 May 2021, from https://www.stress.org/workplace-stress


Gyllensten, K., & Palmer, S. (2005). Can Coaching Reduce Workplace Stress? A Quasi-Experimental Study. International Journal Of Evidence Based Coaching And Mentoring, 3(2), 75.


McLeod, J., & Henderson, M. (2003). Does workplace counselling work? British Journal of Psychiatry,182(2), 103-104. doi:10.1192/bjp.182.2.103


Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše